Koniec

Pre slzy nevidela som tvoje správy.
Tie potichu padajúce kvapky
pripomínajúce more
zneisťovali mi pohľad i kroky.
Bola som zrazu sama,
zranené zviera v hlbokom lese
práve chytené do pasce
uvedomujúc si bolestivý
dotyk smrti a samoty.
Na rukách farba a atrament od pera,
snáď posledný výkrik, prísľub,
želanie.
Krv zafarbuje sneh.
Umelecké dielo smrti.
Pomaly zahryznutý čas si rve
kúsky malého bezbranného ja.
Niet sa čoho chytiť.
Niet komu povedať zbohom.
Možno je na čase posledný krát
vydýchnuť.
Tak počúvaj, les,
vydychuje človek.