Srdce je miesto
kde zdochol pes
a neblýska sa na lepšie časy
v tej hladovej doline
v krajine pocitov
už nerastie nič
žiadna nádej na steblo
raziace si svoju cestu
cez betónový múr
už len ľad
a v ňom úsmev
ako nehybná spokojnosť
osamelého