Mama

Ako lúče slnka, kvapky rannej rosy,
Ako pocit, keď bežíš po mäkkej tráve bosý,
Ako prvé sústo čokolády,
Je Tvoj úsmev, jamky v lícach mami.

V očiach farby blankytného neba,
Odráža sa láska, obetavosť, neha.
Stále dievčenskú tvár,
Láskavých vrások zdobí len pár.

V Tvojom po kvetoch voňavom objatí
Každá strasť razom sa vytratí.

Už ako malá, za sukňou som Ti večne stála,
Pri prádle, hrncoch a robote,
trápila Ťa otázkami o smrti a živote.

Tak silné lásky puto, každá noc bez Teba bola mi ľúto.
S ruksakom so zbalenými pastelkami, utiekla som i od starej mamy.

Na útrpnej púti chorôb, dospievania,
O Tvoje rameno som sa opierala.

Nielen matka,ale i najlepšia kamarátka,
Čo opraty výchovy držala pevne no nikdy nie skrátka.
Chápavá ale i prísna,
Učila si nás, čo skutočný má význam.
Nie peniaze, kariéra, mamona,
Ale milujúca rodina.

Moja milá mama, už polstoročia zdobíš svet a hoci narodeniny Ty máš dnes, ja sebe by som priala :

Nech sa mi raz tak ako Tebe podarí v malom človiečiku zažať cit, čo bude každým dňom a rokom naberať na sile
a intenzite, odolávať poryvom vetra a búrkam životných skúšok a sálať teplo domova aj napriek a aj napriek vzdialenosti
stoviek kilometrov.