Mierne depresívna

Cez noc som uvaril ďalšie ráno

prehltol som prvé minúty
a dôkladne chodidlami poprežúval koberec
na ceste do kúpeľne
pozdraviť pokrčený ksicht

žiadne prekvapenie sa nekoná

z očí mi vyteká stále ten istý sen
byť aspoň sám sebou
vo svete figurín

stará pákovka má stále bojovú náladu
a kým kvapky vody narážajú krehkými päsťami
do nerezového umývadla
čumím volským okám na dúhovky
a snáď to nie je žltačka

žujem gumený chlieb
a jazykom si počítam zuby

možno sa dnes opijem


uzatváram telo do textilnej truhly
a vyrážam do sveta
ktorý tak nenávidím

autá
stromy
psy
budovy
ostatní ľudia

dokonalá architektúra pekla


som zlý
a to jediné je na mne dobré
pretože od seba nič neočakávam
a snáď ani ostatní nie

mám však so sebou ochotu zabíjať

keby náhodou