Zlomenina srdečná

Deň sa ženie víchrom nespútaného žrebca
skôr ako odíde slabý slabnúci
pokojne túžim sadnúť si
skromná túžba márnivého sebca.

Myšlienkami padám do pološera
a vravím: krásna, krásna je,
keď sa na mňa obráti, usmeje
spomienka mi srdce i dušu zviera.

Som šťastný, že ju vidím zblízka,
keď mi do sna pribehne
je mi tak trpko, je mi príjemne
chvíľku hreje, chvíľku hrdlo stíska.