Čiernou oponou zahalená zem,
veľké divadlo skrytých tvári.
Romeo a Júlia, tiež prišli sem,
miesto reflektorov, mesiac žiari.
Sme pouliční herci, na pódiu,
máme svoje masky,
hráme paródiu
playback, z obohranej pásky.
Dnes máme sólo
scenár sa mení, nič sa nevráti.
Ráno, deň i noc to už tu bolo,
žobrák je žobrákom, život sa kráti.
Pod rukou nakúka dej bez mena,
ako spoza plota zvedavé deti,
noc je ako ozvena
nebo veselo svieti.
Majákom je hviezdne nebe
pre hercov, ktorý vracajú sa domov,
lásky túlia sa k sebe
ja som s tebou, ty si so mnou.
Sme ako deň, sme ako noc
sme smutný i veselý.
Každý má však tú moc,
aby sme šťastiu lepšie prispeli.
Pěkné. Každý má tu moc, učinit šťastnějším den i noc :-)
15.08.2023 08:59:06 | kozorožka
Vtáhlo mě to..pěkné. :)
15.08.2023 08:12:49 | jenommarie
Ďakujem
15.08.2023 07:25:33 | IronDodo
Moc pěkná atmosféra a básen pochopitelně též!:)
15.08.2023 06:49:52 | Žluťák