Ikaros

Deň zhasína,
ako zabudnutá cigareta.
Všetko je
na svojom mieste
hruda v zemi,
dúha v daždi,
oheň v dreve.

Prešľapujem
z nohy na nohu
občas hľadám stenu.
Ruky vystieram
postupne pomaly,
tápam v tme,
aby som sa dostal k cieľu.

Sedím pri mesiaci
dvíham hlavu nahor
vzpínam sa na špičky
až to praská v krku,
ako k sladkým plodom.
Bola túžba na slobode,
bola túžba po oblohe.

Bola túžba milovať,
bol na svete strmý let
zrodil sa voľný pád.
Zdá sa, hnije, do tých krás
láska vždy zabúda na seba.
Keď milujeme — nevieme
skryť zamilovanú tvár.