V strede

V strede

Šepla: Zbohom buď!
Veď aj predtým bol som sám.
Aj stromy sú holé,
ja o tom viem!

Zostaneš - odídeš!
Niečo nie je v neporiadku.
Prečo neprídeš bližšie?
Prečo nejdeš ďalej?

Sedíš na schodoch, presne tam,
kde sme sedávali
o všetkom sa rozprávali.
Dnes nevieme slovko dať.

Darmo dvíham hlavu,
želaním, prosbou, rozkazom!
Zapálim zápalku, kým zhasne
osvetlím izby chladný kút

sny vlastné
ponorím potom do strún.
Požieram akordy, mrcha žiaľ!
Chcem otráviť ten krátky čas,

ktorý zostal do svitania.
Tak zdá sa,
ako v púšti
je môj volajúci hlas.

V slovách, rozbúrené rieky
náhle prelomili hlas,
hrom srdca rozochveného
po slovách tých, na rozlúčenie

mi ruku nepodáš.