Nad vežou hodiny
polnoc hlási sa, duša sa odmyká
čierna blúzka noci
studňu hĺbi,
dno ukrýva
nepoznané, prázdne.
Nad nami hviezdy,
dolu človek
stratená opustená duša.
Boh ešte vyššie
vtáky niekde medzi.
Nehybný vzduch prináša polnoc
a kohútie hrebienky, pri návrate slnka.
Pěkné, hvězdy i slunce uvnitř - krása.
02.10.2023 06:32:48 | mkinka
Okrasná
01.10.2023 13:50:12 | Dejvis
Moc pěkná báseň
01.10.2023 13:02:14 | Bufik
Ďakujem podobne peknú nedeľu prajem
01.10.2023 08:22:14 | IronDodo
Krásná báseň.
***
Měj se fajn.
;-))
01.10.2023 07:43:04 | Fialový metal