In Lutetia veritas

Hudba znie a

víno tekutej lásky

dodáva posledným

mohykánom silu

stúpať hore k noci

na Montmartri

gitara niekde

v úzkej uličke

znie ako výkrik

srdca v plameňoch

mesto spí, keď sme

na svojom vrchole.

 

V baroch a na uliciach

svietia plynové svetlá

básnici skladajú

svoje verše k nohám noci

víno ako Seina prúdi

a my sa v jeho toku

nechávame unášať.

 

Hudba nás vedie

na tejto ceste

bez konca

láska kvitne

ako v Luxemburskej záhrade

pupene ruže

skláňame k sebe hlavy

šepkáme si je t’aime

a tie ďalšie slová

čo ráno

už nebudú pravda.