Ráno

Ráno ma zobudilo pískanie v uchu
uličného ruchu,
vietor zamotaný do bielizne,
slnko kráčajúce po stene.

Svetlo v ráne suší slzy,
svalový kŕč- drží
siaham každodenné k ránam,
ako neveriaci Tomáš k ranám.

Až keď dážď sa pustil tenkou riavou,
prelietlo mojou hlavou,
že som smiešnym bol
čaká ma prázdny stôl.

Potom vôňa čiernej kávy
účes smiešne hravý
už mi dážď kričí do ucha
prší, popŕcha.