Stroskotanec

Stroskotanec

V prázdnej izbe
na rozladenej gitare
brnkám si,
len tak ,
sám pre seba.
Prišla si zdalo sa,
všetko je v poriadku.

Krátkym pohybom
dotknem sa ťa
asi skôr nechtiac.
Tak tu sedíme pri sebe
čakáme, číhame na slová
padajúce do mdlôb,
ako mince do fontány.

Je treba niekde začať!
Človek občas ťažko vstáva.
Kráča v tme a verí rukám.
Zázračný život stroskotanca,
padne, vstane
a bude rásť

bude sa zdvíhať
a bude lietať až poletí.
Bosou nohou pôjde po mliečnej dráhe
mŕtve hviezdy pálí pred sebou.
Míľniky ukazujú cestu
a cesta otvorená je dokorán.