Štvanec

Štvanec

Čas je ako plameň
nahý v nebeskom rúchu
uštvaný, bledý pred hrobom,
slepý s rukou šmátra.

V jeho stopách skrz-naskrz
z prachu zrodený
v prach sa navraciam,
do lona zeme z večnosti zatúlaný.

Nastáva vlastný pohyb
boj o dušu
človek, potomok Adama
štvanec hľadám útočište.