Hrob bez mena

Hrob bez mena

V srdci horí vatra čiasi
láska, zvyšný zdrap
ktosi oheň slzou hasí
Atlantída mizne z máp.

Zem spálená, svet zaplače tu
hladomor bez Božej potravy
čiernu zástavu nesiem svetu
básnik kľakol, padol do trávy.

Zdvihol ruku mäkkú
rovno do srdca šíp prenikol
šelma chytila ho okolo drieku
neplakal, neskríkol.

Dymí sa z hraníc do noci
ostal popol na oltári
opilí na smrť otroci
zlomenú pieseň skryjú v tvári.

Na rukách reťaz, zle je
v cele väzeň stená
modlí sa, krv sa leje
pod hradbou hrob bez mena.