Slabosť moja

Slabosť moja

Padajú na nás nebesá,
hodina nočná bila
nebo zlialo sa
čierna farba všetko skryla.
V smútku rovnakom
žaluje sa čiernym oblakom.

Pán neba oblaky pošibol
na organ hral hlasne,
anjel môj kdesi bol!
Všetko zdá sa byť jasné
a dušu ubitú
zaliali lúče zenitu.

Lúče šli nám v ústrety
v rose ožili kvety
k slnku vrelo upretý
cítim hrejivé vety,
čo, ako listy moruše
padnú ľudom do duše.