Tridsať rokov

Tridsať rokov

Večer sa zas v daždi kúpe,
noc je čierna, ako plod v šupe
ozvena ticha šuchoce, puká
hľadí ma tvoja ruka
večne sa rodí z tmy kypí
šumí, ako včielky z košatej lipy
zobkajú z dlaní, sedia na pleci
láska je milá, šťastný sú všetci.

Zostaneš chvíľu, ako decko,
ktoré rozsypalo lásky vrecko
zdá sa, že človek sám lásku šatí
chodník si kráti
sám sebe velí
lásku riadi, jej šat si delí.
Zrak bolí, krok ide ďalej
stratí sa vo svete v uličke malej.