Sedem divov sveta

Sedem divov sveta

Sedem divov sveta,
kto ich videl, je spokojný
som dušou, čo si len tak lieta
zázrak je veľmi opojný.

Veci neznáme sú také čudné
čas uniká,
ako tieň na poludnie,
ako srdce básnika.

Na zemi nie je pre ne miesta
kým rozkvitne sad
kamenistá moja cesta
ma povedie snáď.

Dni padajú, ako hrozná v strapci,
či sa dá v raji milovať!
Pôjdeme tam chlapci
budeme zamilovaných rabovať.

Ach nezabudni,
nájsť si jablko v tej záhrade
si nahý medzi ľuďmi
deň končí v záhade.

Z tých nekonečných kapitol,
hneď tratím lásky niť.
Kvet, ktorý v srdci zakvitol
je škoda zahodiť.