Môžeš už!

Môžeš už!

Keď závoj padne po západe slnka
 objaví sa noc
na strhaných rukách
ovlažiť ústa dychom
môžeš už!

Pod oknom spiace stromy
umelé kvety bez opojnej vône
budia sa k životu?
   Trhať ich
môžeš už!

Uteká môj krok
 niesol ma k tebe
vrátiš sa mi spomienka
až zavoláš ma k sebe
môžeš už!

Akoby predo mnou anjel stál
píšem milé slová
tma ich pod kabát schová
znova ich šepkať
môžeš už!

Blíži sa ráno
na dvere nik zaklopať nechce
na chvíľu postoj
zastav sa - príď - ostaň
môžeš už!