Keď zaspávanie potrebuje plastiku

Vietor sa už pár dní
nesnaží rozbiť hlavu
o okenné tabule
a tak mu ani stromy
netancujú do rytmu
ako na metalovom koncerte

nie

dnes ma vietor neruší
pískaním v škáre
zle utesneného okna
nepíska mi ani v pľúcach
a démonom schovaným v skrini
nepíska v nose

televízoru nepíska v ušiach
zlý signál
a tak môže ísť na playback
nastaveného filmu

ten Breaking Bad
vôbec nie je zlý

natieram sa iba v trenkách
na krajec postele
a z pokrčenej tuby
na seba vytláčam perinu

vonia po viere v zajtrajšok
a smrdí po problémoch
z ktorých sa nevyspím

snáď ma strop nezomelie
betónovými čeľusťami
keď sa mu budem opäť nespavo
dívať do ksichtu

nemá to rád
a tak občas vrčí krik
hádky
dupanie od susedov
no nikdy ich ku mne nepustí

je zvláštne
ako blízko nad hlavami
sú chodidlá ľudí o poschodie vyššie

a čím vyššie
tým slabšie počuť
žalostné vrešťanie mačiek
s fúzami privretými do kontajnerov
a jazykmi dorezanými
o hrdzavé konzervy

áno

aj ten jednooký prefíkaný kocúr
ktorého niekto vyhodil na ulicu
lebo bol príliš chytrý na to
aby uveril povelom bruchatého pána
s tielkom zasratým od horčice

alebo od hovna

kto vie

aj by som to mal v piči
ale všetkým pičam som už vynadal
a tak sa stiahli do seba

netrčia z nich už ani ukecané pysky
ani preplastikované vyjadrenia
o prirodzenosti

aj keď
je pravda že moje zaspávanie
by potrebovalo steroidy

nech unesie aj sny