Zabudnutý
Sen prichádza, trochu neveriac,
tak blízko, blízko ma mal,
vôbec si ma nevšímal
z ľútosti trochu, zo zvyku viac.
Ach, dobre mi je, prekrásne ľahko.
Tichým, nebadaným krokom vchádza
do srdca, vchádza, nič nenachádza
západ slnka ešte nikdy nehasol takto.
V rozpakoch je nad vlastným skutkom
niet bolesti tisíc rán
vďačnosťou otvorený dokorán
dotýka sa jemným na dušu smútkom.
Tak zostávam zas viac ovanutý,
odchádzajú sily, čo vo mne boli,
myslím na to, čo viac bolí
zabúdať, či byť zabudnutý?
Ten závěr do kamene tesat!
09.04.2024 15:51:53 | kudlankaW
Nevím, možná spíše být zapomenutý... to proto, že láska by nás měla přežít v mysli a srdcích těch, kterým jsme cit darovali... :-)
01.04.2024 16:32:30 | Helen Mum
ano, toť otázka... *
31.03.2024 10:44:45 | Chane
...otázka, která nemá uspokojivou odpověď...
30.03.2024 19:51:54 | Sonador
Přeji vše dobré.
30.03.2024 19:37:04 | mkinka
Pěkná, kamaráde.
Přeju ti sílu a pohodové prožití svátků;-)
30.03.2024 11:51:26 | Žluťák