Opustená

Opustená

Po výbuchu zátok fliaš
hviezdy do rybníka sa rútia
ty ležíš, ako lúka uvädnutá
ležíš a spomínaš.

Plávaš nocou, ako papierová loď
tma do vlasov ti klesá
polnoc má všetky esá
hľadáš núdzový východ.

Svoj smútok potop na dno mora
žiaľ si už celý dopila
s nočným zvonom si sa pomodlila
uzamknutá do trezora.

Dlane máš rozohriate
zem sa rozdrví na prach,
pod srdce šľahol nočný strach,
ktorý si počala už pri slnovrate.