Nič to nie je

Nič to nie je

Ranné slnko zastane nad krajinou
pohladí kvety jabloní
vo veži zvon zazvoní,
hlava skrytá pod perinou.

Ráno minúty navlieka,
čas, v dlani skryl,
úsvit v srdci žiaril,
srdce v tichu narieka.

Stráca sa, stráca,
slabosť každá
kvapiek v dlani, vražda
dotyk srdca krváca.

Padá ticho leje
nemá toho dosť
láska zvoní, ako hosť
zamknuté je.

Čaká ďalej, ďalej buší,
chce prísť na návštevu
v rytme sladkého spevu,
srdce však potichu čuší.

Zrkadlo obraz nezrkadlí
nepočuť otočenie kľúča
slová, tie mlčia
hodiny zo steny spadli.

Zvädol kvietok maličký,
na stonke sa kníše,
vietor ho skloní nižšie,
odfúkne ho do slepej uličky.