Bratislavou

Kráčam námestím slobody

čo by povedal Štúr 

kráčať tu tiež 

na zemi rozbité črepiny 

niekde za rohom sa objavujú 

mihotom vidiny 

nad Slavínom čierne mraky

je teplo a zem sa odparuje 

vietor mi dvíha sukňu 

je vidno pásik pančuchy

na výslní Povstalec

samopalom mi pripne

silonku k stehnám