Ľudské strasti

Bola mi daná výsada byť človekom,

môžem sa zavrieť doma, zúfať si,

či zadúšať sa radosťou nad životom.

Z okna zízať na svet, pripíjať si zas a znovu

s poloprázdnym pohárom a povzdychom:

Čo je toto za dobu?

Avšak pozrime sa na to s odstupom

Nemusím sa hrbiť v húštinách,

loviť oštepom,

stačí občas zdvihnúť telefón...