Mozaika

A ako a(tra)ktívne artikuluješ

blúdime blaženým bytím

cez cesty citov, celkom cudzí

čiastočne či čisto čudní

dakedy daromné (ne)dorozumenia

ďakujem ďalším diaľkam

exotická erotika elektrizuje

fialové feromóny fantázie

gorálky gúľajú gitarami glissandá

hojdajú sa, hopsajú, hľadajú hlas

iskrivo ískajú ihličie inštinktov

ja jasám jarou jak jaseň

kladivom klopem kostrbato

len letmo lúskam letá

mylných momentov mojej mladosti

nech nadíde náš

osamelý okamih ostýchavosti

prejdem potom prstom po

rázporku rozopnutých riflí

stúpim si svedomito

tesne (s) túžbou (k) tvojmu telu

už ukradomky uväzujem úsmev

(a)

vlasy voňajúce vínom

zaspávam zabalená zamatom.