Túlavý kovboj

Túlavý kovboj

Na rozľahlých pláňach, slnko ohnivé,
putuje v mojom tieni,
na moje kosti, čakajú, zblúdilé
prašivé šelmy.

Koník môj, verný, sprevádza ma cez hory,
po lúkach, kde včielky bzučia do úmoru.
V diaľke, domov čaká, v pokoji v ňom ohník zahorí,
ohnisko rodné, pri rieke, kde koníky pôdu orú.

Na rozľahlých pláňach, slnko ohnivé,
túlavý kovboj, tak ma volajú v kraji,
pod klobúkom vlasy šedivé,
poznám všetky okolité Bary.

Spomínam na matku, otca, na detstvo bez starostí,
na rodný domček, kde sme žili
keď sme sa hrali v radosti,
dnes už strácam sily.

Múzy mi spievajú, v rytme ich slov
duša sa zmieta, túžbou premáhaná.
Raz tam, raz sem, nesú ma, oslobodiť z okov,
k úsvitu nádej, v melódiách tkaná.

Raz budem odpočívať v pokoji,
hrob môj, s výhľadom na pláne divoké.
Nech mi znejú piesne, nech spievajú kovboji,
spomienky na cesty široké.