Volanie výšok

Volanie výšok

Vábi ma volanie výšok
osud veľkej diaľky nekonečný
krátky let, ako šok,
svet pod krídlami večný.

Zanechám stopy s plameňom horúcim,
cestou z raja, kde láska tancuje,
kde slnko spieva s úsmevom vrúcim,
kde duša čistá miluje.

Teraz, mráz v našich úsmevoch
preniká cez kosti,
čo bolo v krásnych snoch
zanechá stopy v prachu zlosti.

Meteor padá, horí jasne,
z temnôt vesmíru, prianie rozdáva,
ako Fénix plameňom kým zhasne
z popola povstáva.

Jeho žiar prudký, nádej mi dáva,
že aj, keď odíde lásky čas,
nádej vždy ostáva,
že z popola zrodí sa zas.