V chráme spomienok, kde čas ostal stáť,
vynára sa tvár, životom zdobená,
čistá ľalia, drahá moja mať,
v srdci navždy umiestnená.
Ďakujem ti, mama moja,
za život, trpezlivosť, obetu.
Za to, že láska tvoja
zahnala samotu.
Ďakujem za, oči plné nehy,
za lásku, ktorú mám srdci,
za tvoje ruky pevné ako brehy,
za pocit bezpečia cit vrúci.
Za krásne dni, ktoré sme vrúcne objali,
za všetko krásne, čo život spôsobil mi,
keď sme ruky k sebe spájali,
ďakujem ti mami.
Základ života, na ktorom som pevne stál,
je láska, nekonečná ako vesmír celý,
opora v búrkach, keď som sa bál,
život krásny úsmev vrelý.
Veľkú obetu si nám dávala,
život ťažký bez konca - kraja,
s úsmevom ťažkosti si znášala
snáď to zvládnem tak aj ja.
Naučila si ma milovať, odpúšťať a snívať,
neostať na polceste stáť,
pevné základy, na ktorých môžem stavať,
ďakujem ti za všetko, moja drahá mať.