Tajomná ruka, spája nitky,
tvorí obrazce, poznané - nepoznané
pospája všetky možné zbytky
a hrdo povie: Je dokonané!
V labyrinte času, sa stretávame
tieň minulosti sa s prítomnosťou snúbi,
prach večnosti, sami si vytvárame
s túžbou, čo v srdci ticho budí.
Tajomný zámer, nám často uniká,
spája kráľov i pastierov.
Láska kvitne, a potom zrazu zaniká!
Architektom vesmíru, staviteľom snov.
Je stále s nami v radosti,
kompas pre návrat lodí v mori
liek podaný v bolesti
hasič, keď srdce horí.
Rokmi blúdim bludiskom dní,
kde slnko svieti cez mrákavy snov.
Túžba ma ženie, v srdce chýba mi,
hľadám ťa láska, pod baldachýnom slov.
Už poznám cestu, ktorou kráča čas,
a viem, že chvíle prchajú jak sen.
Viem o bolesti, čo drví dušu v nás,
poznám tiene, čo padajú na zem.
Poznám muky, keď láska zradí nás,
keď kvet sľubov zvädne predčasne,
v pustatine srdca zanechá čas
len spomienku horkú, ktorá hasne.
Neboj sa, ak ti slzy tečú,
ak temnota hrozí a pohltí ťa celého,
v hlbinách, ver, nájdeš liečbu,
liek do srdca malého.
Nájdeš svetlo majáka v búrke zúriacej,
ako fénix vstávajúci z popola,
je teplým vánkom v púšti horiacej,
ráno, nás žiť zavolá.
Tohle je tak obohacující báseň, moc mi dala...dokonce úlevu...děkuji*
15.04.2025 15:35:18 | cappuccinogirl