Kam sme ukryli lásku

Kam sme ukryli lásku

Kde je láska, keď nie je v nás,
kde sú ľudia, ktorý sa milovali!
Kde sú lúče teplé, čo nám dlhý čas,
miesta v srdci maľovali.

Kde je láska, keď nie je v nás,
srdce je chladom stuhnuté naveky!
Duša, čo drieme zas,
ponorili sme do rieky!

Kde sú tie príbehy, čo kedysi sa tkali,
z túžob, z tajných sľubov,
tie gestá lásky, kam sme dali?
Vymreli vlastnou zásluhou.

Ich dotyky, v spomienkach sa skryli,
ako teplé lúče, čo nám dlhý čas,
v búrkach života boli oporou tej pravej chvíli,
rozohnali tmu a každý mraz.

Teplé miesta v srdci s trpezlivosťou maľovali,
dotykom, čo hľadí nám tvár
úsmev slnečný nám darovali,
každom pohľade, čo má iskru a žiar.

Nech tvoja sila, premieňa horkosti na med,
prenikne do sŕdc, čo zatrpknutosťou trpia,
nech im ukáže cestu, nech mi ukáže pekný svet,
kde odpustenie kvitne a ľudia netrpia.

Lebo len láska dokáže svet zachrániť,
keď nenávisť dvíha svoj zúrivý hlas,
keď temnota hrozí a chce slnko zatratiť,
ty si svetlo, čo prenikne cez najčernejší čas.