V objatí lesa

V objatí lesa

V ústrety chrámu, kde zelený je trón,
kráčam v tichosti, hrá len vetra tón.
Les, útočisko tiché a vznešené,
tu srdce nachádza úľavu a zmierenie.

Vôňa ihličia, v ňom je ukrytá,
zem vlhká, lístím pokrytá,
tu je domov tichý chrám,
tu dýcha pokoj, tu je zabudnutý klam.

Vtáky spievajú, v korunách stromov,
ich spev je čistý, bez zlých sporov,
symfónia lesná, srdce naladí,
balzamom pre dušu, tvár pohladí.

V objatí lesa, zabudneme na starosti,
v tichosti zelenej, v harmónii, radosti,
srdce nájde pokoj, ktoré dávno stratilo,
dušu uzdraví, čo ju zranilo.

Vzduch je hustý vôňou živice a hliny,
v ňom sa strácajú všetky sveta špiny.
Ježko sa krčí, veverička skáče,
srnka malá, bez mamičky plače.

V objatí lesa, v jeho kráľovstve,
nájdem útechu, v tichom posolstve.
Príroda mocná, matka živiteľka,
dáva mi silu, milá priateľka.

Nech tvoje lesy rastú, rieky nech prúdia,
v tvojom objatí, nech sú milý ľudia
a nech život prekvitá,
nech tvoja múdrosť, k nám preniká.