V blankytně modrém hávu
panuje slunce z výšin,
den jako by nechtěl skončit
a přenechat noci slávu,
kde na mé skromné smuténkové pláni
čeká na tisíc rukou tmy.
Až den přeci jen pryč odpluje,
skryj se mi, slunce, ve dlani.
21.05.2025 18:15:42 IronDodo
Ó, aká krása! Blankytné nebo, slnko žiariace z výšin a deň, ktorý chce trvať večne! Ale aj tá melanchólia... Tisíc rúk tmy čaká na skromnej pláni! No nevadí! Slnečný deň nakoniec prejde a my si slnko schováme do dlane! Wow! Poézia plná kontrastov a silných emócií! Nádhera!