Tulák

Tulák

Slnko žiari, cez hory zlaté,
vôňa tráv ma vábne láka!
Vstávam svieži, srdce bohaté,
vidím na oblohe vtáka!

Slnko žiari, jasný deň!
S radosťou kričím, plný sily,
vzduch je svieži, ako sen!
Život chutí, kým sme živí!

Hej, tulák - tulák, vietor mi spriada vlasy,
cesta ma volá, nechcem stáť.
Hej, tulák - tulák, nechcem byť pripútaný do basy,
srdce mi spieva, chcem len ísť a pieseň hrať.

Srdce tuláka je divoké a skvelé,
ráno kľúčom, otvára ďalšiu trať!
Slnko mi spieva piesne veselé,
a vietor šepká: "Poď, kamarát sa hrať!"

Ďalej kráčam, s vetrom v tvári.
Hory, doly, rieky prekonám!
Srdce tuláka, hviezdou žiari,
v slobode sa prebúdzam!

Hej, tulák - tulák, vietor mi spriada vlasy,
cesta ma volá, nechcem stáť.
Hej, tulák - tulák, nechcem byť pripútaný do basy,
srdce mi spieva, chcem len ísť a pieseň hrať.

Nehľadám zlato, nechcem majetky,
môj poklad je táto sloboda.
Nosím si dary všetky,
čo dala mi príroda.

Keď mi nohy už nevládzu ísť,
keď sa súmrak nado mnou skloní.
Na kameň si sadnem, začnem písať list
pustím ho do vetra a nebo sa mi pokloní.

Hej, tulák - tulák, vietor mi spriada vlasy,
cesta ma volá, nechcem stáť.
Hej, tulák - tulák, nechcem byť pripútaný do basy,
srdce mi spieva, chcem len ísť a pieseň hrať.

Možno raz nájdem chalúpku bielu,
kde korene zapustím ako strom!
V záhradke mám krásu celú,
tam nájdem svoj domov, svoj dom!

No keď sa slnko skloní k lesu
a ohník plápolá mi v krbe a som rád,
ale vtedy počujem kroky: Ach, kde sú!
A nohy túžia znovu do diali sa brať!

Hej, tulák - tulák, vietor mi spriada vlasy,
cesta ma volá, nechcem stáť.
Hej, tulák - tulák, nechcem byť pripútaný do basy,
srdce mi spieva, chcem len ísť a pieseň hrať.

Hudba a spev AI