Volanie Prírody

Volanie Prírody

Potôčik tečie cez les,
ticho šepká čo vie len on dnes,
slnko sa ligoce na jeho hladine,
piesne sú tajomstvom v krajine.

Volá ma tichým hlasom,
asi vie kto som!
Vlny šepocú mi v snách,
srdce plesá, v jeho hrách!

Voda sa stráca, deň za dňom!
Buráca i žiari každý tón!
Prameň, v lúčoch žiari,
dve srdcia v jedno spári!

Každá kvapka nesie svoju báseň,
v údolí sa mieša s vetrom v pieseň.
Melódiu tvoju, milá ozvena,
navždy v srdci si nosím, stratená.

Tvoje meno šepkám, v echu sa stráca,
jak svit mesiaca, čo na hladine krváca.
Ó, rieka moja, v tvojej kráse sa tkvie,
pokoj a istota, čo naveky tu je.

Hudba a spev AI