jedna hlúpa nehoda
oddelí zajtra od včera
zostane za hrsť
spomienok
clivota
aprílový deň
pripomenie výročie
keď nočný motýľ
spadol do púpav
nedoletel
nemal síl
zdvihol sa vietor
padáčiky rozfúkal
vzlietli s ním
na smrť ustatým
vyniesli ho najvyššie
až tam
kde už nič nebolí
osamelý muž
pod nimi
zaklonená hlava
úsmev cez slzy
Púpavy a jak nám říká Jitusch, nazývá je pamprle.* Tak nějak jsem ten její název ukradl a používám jej sám také. Kreativně jsi je zapojila do dnešní poezie. Rád jsem si jí pravě v poklidu intimity křesla zarecitoval.
30.05.2025 02:40:03 | šerý