Harfa

Harfa

Prsty s gráciou po strunách zlatých sa vinú.
Aký vánok letný, ľahký dych,
tóny do priestoru plynú,
kde srdce sníva v snoch tichých.
Šepot tónov na dušu vplýva,
v jej tónoch túžba sa skrýva.

Mesačný svit, v úcte skláňa hlavu,
chce počuť harfy tón vznešený,
chce harfy pieseň boľavú,
kde tieň a tieseň v snách sa mení.
Nech páperie hviezdne
spomienkou v srdci vzlietne.

Ako pierka ľahké, v éteri sa vznášajú,
v diaľke tóny stratené sa tratia
a spomienky v srdci pretrvávajú,
v temnote, v ničote sa trápia.

Svet nesie sa, harfa spieva pieseň,
v ruchu dní duša sa stráca.
Každý tón v nej skrsla tieseň
vrytom v priestore, nádej vracia.
Vzdorujúce, tóny pre ne tam niet miesta,
harfy hlas znie, k šťastiu vedie cesta.