Cesta Pútnika
Ej, vstal som ráno, slnko svieti,
srdce moje plesá, pieseň letí.
Batoh vzal, do rúk palicu,
do srdca bielu holubicu!
Cestu pútnika tŕne brzdia
nohy prašnú cestu brázdia
búrky tmavé zdolám,
v náručí iba čistý vzduch mám!
Na cestu sa púšťam, pieseň znie,
diaľka nekonečná ma silno ženie!
Hoj, hory moje, svedkovia ste mojím,
ako túžbou i plameňom horím!
Pod hviezdami som sedel, to bol čas!
Smiech vetra, hviezd krás,
keď padali z neba, ako zlatý vodopád!!
Snáď čas je môj kamarát!
Žiadne starosti, iba sny,
ticho noci, ja a on, len my!
Hlboko v duši pokoj mier,
nad hlavou hviezdy, čo ukazujú smer!
A hviezdy krásne, žiarivé a jasné,
tancovali valčík, tak nežné, tak krásne.
Chcel som ich chytiť, chcel som ich mať!
Ich krásu v srdci navždy uchovať!
Každá jedna iskra, svetlo a teplo,
akoby mi šepkali: "Neboj sa, vieš to!"
Že všetko zlé raz prejde, že príde nový deň,
hviezdy nás strážia, aj keď sme len tieň!
Hudba a spev AI