KO

KO

Večer často usadám k stolu
pouličná lampa osvieti steny
tíšim bôle fľašou alkoholu
v tichučkom snení.

Ticho šuchoce pero
myšlienky papier predstiera
hlboké prázdne jazero
bez života umiera.

Plameň v duši horí!
vznáša sa smelo!
Večer tmu tvorí!
Jeho životné dielo!

Keď zaspím často, často snívam,
že pri mne usedáš k stolu
do očí sa ti dívam
a necítim ruchy bôľu.

To sa mi v sne splní
ráno sa zobudím, zas je tak ako bolo
len škoda, že život je neúplní
ring voľný začína druhé kolo.