Šmátram po lune

Šmátram po lune

V hlbokých dolinách, kde luny svit sa plazí,
tajomstvá noci tma odhaľuje.
Sladké lúčenie zlaté lúče razí,
večnosť zdá sa mi, v sebe dotyky kryje.

Po lune chladnej šliapem celú noc
kde stopy čas dávno zmazal,
v srdci túžba má tichú moc,
v zrnách svetla som na jej silu čakal.

V odleskoch, v trblietaní hviezd,
tvoju tvár hľadám, po pamäti,
dve hviezdy stáli vedľa seba, hneď
a zrútili sa dolu rýchlosťou kométy.

Tá láska, nás kedysi spojila,
nitka zlatá, vraj, sa nikdy nepretrhne,
v hlbinách sŕdc, kde večnosť sa rozbila,
jej plameň pomaly hasne.

Či nájdem v tieni stromu, v šepote,
ozvenu tvojho smiechu, na krátky čas?
Či v chladnom vánku, vo svojej nahote,
ucítim dotyk, lásky božský hlas?

Vzdialeným, rozdeleným časom,
tam, kde je hviezdne mesto,
tam ťa stretnem, kde i ja som.
Pod hviezdami, kde láska má svoje miesto.

Celú noc blúdim, po lune sa túlam,
v jej striebornom lesku hľadám stratené,
fragmenty spomienok, čo stále mám,
v srdci hlboko, navždy zakorenené.

Až s prvým brieždením, keď vyjdú zore,
poznám, že láska nepozná prekážky,
že hoci telo zničené, vyletí hore,
k láske bez žiadnej otázky.

Tak budem šmátrať po lune navždy,
v nádeji, že ťa tam nájdem zas,
že vo svetle, zbavení pravdy,
opäť budeme spolu, na krátky čas.

Hudba a spev AI