Zelený chrám

Zelený chrám

Zelený chrám, človek vzpriamený,
tichý majestát, duše vzlet,
môjmu srdcu spriaznený,
blízky tento svet.

Tu, z posvätnej katedrály,
skrz listov klenby, v zelený chór,
do hĺbky smaragdovej sály,
kde pútnik nachádza duše svoj vzor.

Majestátne stromy, stĺpy v nebesiach,
klenba lístia, gotická sieť.
Vtáčie zbory spievajú v ozvenách,
zbavené, očistné pripravené na vzlet.

Zelený chrám, kde stromy túžia po vode,
kde korene sú, ako putá
s túžbou po večnej, čistej slobode.
voľnosť zjavná vie byť aj krutá.

Mach svieži, chladný oltár kameňa,
pavučina, čipka jemná a tenká.
Úsvit víla slnkom ranená,
krehká lesná žienka.

Ó, vzduch, kde zem a živica vonia,
lístie šepce, tichý, mäkký hlas.
Krivdy tlmí, hriech nám odpustí z lona
a pokoj pravý nájde každý z nás.