Nespím už

Nespím už

Nespím už! Spánok nie je môj pán,
spln sny mi kruto kradne.
Dnes mám trochu iný plán,
kým, telo unavené na posteľ padne.

Spánok už ma nehalí, ako závoj,
krajina snov v diali sa tratí.
Mesiac mocný panovník môj,
lúčom nežným tvár mi zlatí.

Spánok stratil sa, viac neprosí,
tieň v duši v putách leží
klamať do oči, to sa už nenosí,
čas aj tak ďalej beží.

Sny posielali mi telegram,
pravidelne prichádzal,
nevážil síce ani gram,
však nocou ma sprevádzal.

Nespím už! Správa mi nechodí,
čo by srdce miernila,
len spomienka sa v hlave rodí,
ktorá by všetko zmenila.

Zmení iste, veď nádej žije,
v každom atóme zúfalej noci,
keď mesiac plný svoju moc kryje
a usmejú sa na mňa tvoje oči.

Možno sa vráti s tvárou známou,
s úsmevom, čo bolesť zahojí.
Možno ma nájde s myšlienkou klamnou,
že zajtra, lepšie nás deň spojí.

Tak bdiem a čakám, v tme ponorený,
na návrat, lásky objatie.
Hviezdna obloha, svedok nemý,
sleduje moje dlhé strádanie.