Svedomie
Svedomie, útroba tichá, chrám snov,
kde mlčí duša, ako ľadová krása.
Láska, ozvena dávnych časov,
je len tieň, čo sa spomienkou vznáša.
Ľúbosť bez citu, kryha priezračná,
socha pyšná, ľadová a chladná.
Jej krása skvostná, duša prázdna,
navždy stratená, naveky márna.
V rozhodnutí, pravda ako zornička,
v mysli jas, kde pochybnosť zaniká.
Srdce s rozumom, krásna pesnička,
melódia lásky, čo večne preniká.
Bez svedomia láska stráca smer,
svedomie bez lásky, je osamelé,
len, keď sa spoja, duša nájde mier
a srdce radostné spieva vesele.
V dotyku jemnom, šťastie vládne nám,
v úcte tajomnej sa duše hoja.
Svedomie túži byť ti navždy chrám,
v láske vzájomnej dni krásne sa spoja.
Hudba a spev AI