Rútim sa domov
kde je len hlad a beznádej
púšťam vodu
veď som zranený
volám o pomoc
ale ľudstvo je hluché
verím že nie som zombie
ešte nie
opúšťam dom
v kraji kde púšť je trest
z vrecka vyberám jedlo
hnilé a stvrdnuté
putujem s nábojmi za opaskom
uzimený
blížim sa k strojom
hladkám ich
čosi hovoria
to len elektrina tíško praská
strieľam do ich palivových nádrží
a kričím
a revem
do besnenia zabijakov neba
do apokalyptických očí matky
do rozkladu odvahy v tieni smrti
Tento automatický text som napísal pre istú uzatvorenú literárnu skupinu na nete, kde bola vyhlásená výzva na napísanie básne, pričom základom bolo vyše dvadsať rôznych, spolu nesúvisiacich slov. Každý v tých slovách videl niečo iné, ja som to poňal trochu ako post - apokalyptickú víziu...
12.07.2025 11:02:06 Dušan Láznička