Rútim sa domov
kde je len hlad a beznádej
púšťam vodu
veď som zranený
volám o pomoc
ale ľudstvo je hluché
verím že nie som zombie
ešte nie
opúšťam dom
v kraji kde púšť je trest
z vrecka vyberám jedlo
hnilé a stvrdnuté
putujem s nábojmi za opaskom
uzimený
blížim sa k strojom
hladkám ich
čosi hovoria
to len elektrina tíško praská
strieľam do ich palivových nádrží
a kričím
a revem
do besnenia zabijakov neba
do apokalyptických očí matky
do rozkladu odvahy v tieni smrti
Skvělý text
přiznám ti - fascinuje mě tvá dvojjazyčná schopnost*
12.07.2025 22:58:00 | cappuccinogirl
Tento automatický text som napísal pre istú uzatvorenú literárnu skupinu na nete, kde bola vyhlásená výzva na napísanie básne, pričom základom bolo vyše dvadsať rôznych, spolu nesúvisiacich slov. Každý v tých slovách videl niečo iné, ja som to poňal trochu ako post - apokalyptickú víziu...
12.07.2025 11:02:06 | Dušan Láznička