Zrkadlo

Zrkadlo

Hrad duše, jas,
osud v oku padá.
Svetla hravý pás,
príbeh dávny hľadá.

Svetla hravý čas,
len tieň na múroch spí.
Minulosť drží nás,
v náručí svojich dní.

Studená plocha skla,
odraz, len v sebe má.
Pravda sa odráža zlá,
čo v hĺbke srdca objíma.

Čas neúprosne beží,
vrásky kreslí  tvár.
Spomienka v odraze leží,
v závojoch starých čiar.

Zrkadlo, tichý svedok,
všetkého čo sa stalo.
Odráža každučký krok,
čo v živote sa udialo.

Až kým sa neulomí ticho
a sklo sa na kúsky rozpadne.
Vtedy aj klamstvo rýchlo,
medzi úlomky zapadne.