Svet je zložitý a tmavý,
hľadám v ňom tichý jas.
Lásku, čo srdce strávi,
úprimnú, veď je v nás.
Čistotu skrýva svet!
Labyrint túžob zlých,
hľadám pokoj, jemný kvet,
taký, čo berie dych.
Tiene dlhé, smútok kryjú.
Duša v krvi, tichý plač.
Ideály zradne hnijú!
Život stratený je hráč.
Nechápem motívy činov,
prečo zlo víťazí.
V mori falošných hrdinov,
keď zrada, pravdu porazí.
Hľadám úľavu,
nádej a pravdu čistú.
V tichu lesa, únavu,
otázku hlbokú, skrytú.
Politické hry plné lží,
pravda klesá do bezvedomia,
faloš tancuje, masku drží,
v snahe získať úspech a ocenenia.
Veda skúma, odhaľuje,
tajomstvá vesmíru, hlbín zeme.
No srdce sa len pýta, prečo je,
toľko bolesti v každej schéme.
Hľadám v sebe silu povstať,
proti zlu, čo sa nás zmocňuje.
Svetlo v srdci rozprúdiť a poslať,
do diaľky nech každý počuje.
Čím starší naše generace, tím méně mašinerii světa chápe. Kam že se to náš svět žene, kam se jenom drápe?*
16.07.2025 22:56:42 | šerý
Svět je někdy k nepochopení, ale to dobré v n ás, pro to žijme, to si chraňme, viď, příteli*
16.07.2025 20:56:44 | cappuccinogirl
Ano, zlo se opět vrací, zbraně už se chystají, politické "elity" už se tím ani netají a novinářští darebáci jdou jim věrně na ruku, prý pravda s láskou zvítězí jen, když máš v ruce bazuku.... :-(
Za básničku tvou --- ST. :-)
16.07.2025 07:15:41 | RadoRoh