v okamihu, ako blesk v tŕni

neviem, kedy sa to zlomilo 

možno v tej sekunde,

keď si sa prestal obracať za mojím hlasom

v tráve spieval drozd

a ticho malo tvar rozmliaždeného granátu

 

láska sa rozostúpila ako zrenica

pred náhlym svetlom

bola som ešte vo vnútri tvojho mena

ale ty si už nevedel, ako sa píšem

 

v kuchyni ostali dve šálky 

jedna s prasklinou, druhá prázdna

aj voda v pohári začala mlčať inak

akoby vedela, že aj ona sa

už nemá od koho odraziť

 

moje ruky si pamätajú

že sa raz držali

ale dnes už len trávia dotyk

ako potravu, čo sa stratila v čreve času

 

nič nebolo povedané naplno

a predsa to kričalo

v lôžkach vetiev, v záhyboch obliečky

v tom, že si neprišiel domov

 

a ja som prestala

byť miestom