Snové dni rozpálené v lyžičke náreku

Krkolomné sú chvíle

keď sa budia prvé konvalinky

rosa steká po stehnách trávy

na prsiach jej dýcha motýľ

farebný

neposedný

 

Už sa začalo

obdobie brieždenia a obdobie sucha

lesy nie sú mátohami

z nich čerpá slnko svoje lúče

akoby oznamovalo príchod kráľa

akoby začínalo všetko skončené

 

Blankytné roje včiel padajú

v závesoch otvoreného chrámu

do svätyne ukradnutej mozaiky

 

kto vdychuje nosom vôňu močarísk

kto vyháňa zlo je to netopier

kto sa skláňa nad morušou vetra

kto bedáka kto v náreku vysychá

 

Nad lúkou visí otáznik

alebo dva

niekto sa skryl za sukňu bodľačia

niekto vdychoval kvapky potoka

 

všetci boli lepší

bežali v náručí bežali tiekli

keď hviezdne hodiny odbili štvrť

 

Na hladine bystriny žiari

tvár človeka

osudu

meravej postavy meravej duše

 

voda si odteká tieň sa láska

aby sa nezohli stehná trávy

aby jej prsia nezobudili motýľa