Labyrint Srdca

Labyrint Srdca

V labyrinte spomienok spájajú sa nite,
kde biela a čierna sa v jedno prepletá,
najkrajšie chvíle s tebou prežité,
žiaria, i keď kniha času je uzavretá.

V labyrinte srdca, chodby tmavé,
kde každá zatáčka skrýva tieň,
echo ozveny strachu, dravé
v nádeji blúdi ako prázdny sen.

Kde steny sú postavené z ľútosti,
zamknuté dvere bránia pohľadu
a stráže držia vo väzbe budúcnosti,
disidenta snov polomŕtveho od hladu.

Zabudnutý smiech, ozvena vzdialená,
v chodbách tichých znie, ako zvonenie
a láska, živou vodou posvätená,
čaká na dotyk, nové prebudenie.

V bludisku sŕdc, chodby sa strácajú,
tvoj tieň, odraz v zrkadlách dní,
staré fotografie sa v mysli vracajú,
roztrúsené fragmenty, kde sme boli aj my.