ako vtáčik lietam si

dala som ti svoje srdce

ako na dlani

vedela by som kvôli tebe

pohnúť aj železnými stenami,

ale ty si lapil vtáčika

priveľmi páčila sa ti 

jeho pesníčka,

no nechcel si ju viac

dospievať s ním

 

nechal si ju visieť

len tak, samučkú

niekde v hrdle

ako nepriznané slovo

trasie sa ti dlaň

a vypadáva z nej všetko,

čo som ti oddane

verila

ja som nám stavala dom

zo šeptov a potom kladný nádych

ty si doň prvý vpustil

ticho ostrejšie než nôž 

a tak tu stojím

zahasujem cigaretu 

v popolníku budúcnosti, 

ktorá mohla byť

(a ešte môže byť?) nevyznám sa v tebe

(a ty v mne?)

na prstoch mám krv

od kameňov niekde od Dunaja,

ktoré si mi nazbieral 

namiesto piesní.