Závan Sladkých Plodov

Závan Sladkých Plodov

Vietor neutícha, lístie unáša v diaľ,
so sebou nesie tajomstvo sadov.
Závan sladkých plodov,
volá ma... spomaliť by som mal.

Premeny chute, čarovné zvesti,
na jazyku koncert, zmyselný.
Chvíľa sa blíži, úst cieľ kúzelný,
v dotykoch, sladké neresti.

Slivky tmavé, ako atrament modrý,
ich šupka hladká, chute odieva,
šťavou bohatá, ústa polieva,
sladký nektár, plod tak dobrý.

Jablká zlaté, v slnku sa ligocú,
ich vôňa svieža, zo stromu uniká,
v každom zahryznutí, slasť preniká,
prísľub jesene, vrany šepocú.

Hrušky medové, v dlani sa topia,
tvar kriviek láka, pohľad hriešny.
Spomienka sladká, úsmev smiešny,
ich chuťou ústa sa schopia.

Medzi vetrom šepotom sadu,
tajomstvo, hľadám nepoznané,
sladké prebudenie, narodené,
súzvuk sŕdc, bez jediného pádu.

Až kým vietor znova, nepohne listami,
aby so sebou niesol tajomstvo sadov,
znovu pocítim závan sladkých plodov
a spomienky sa vrátia, s novými farbami.